1.
Predstavte si, že užívateľ potrebuje vyhľadať príslušný telefonický kontakt na bankového špecialistu podľa produktu, s ktorým potrebuje poradiť. Napíšte program, ktorý najprv zistí, či je užívateľ klientom banky, pomocou otázky, na ktorú užívateľ odpovie pomocou áno alebo nie. Potom mu ponúkne jednotlivé produkty. Užívateľ si zvolí príslušný produkt a program mu vypíše telefónne číslo na príslušné oddelenie špecialistu. Telefónne číslo má nasledujúci tvar. Začína 100, nasleduje 200 alebo 300 podľa toho či je alebo nie je klientom banky a je zakončené trojčíslím podľa typu produktu. Povedzme, že bude banka ponúkať len 3 produkty, ktoré budú mať nasledujúce trojčíslie:
-
-
- Hypotéky – 500
- Sporiace účty – 600
- Podielové fondy – 700
-
Napríklad bankový klient, ktorý chce poradiť s hypotékou, bude zobrazené číslo 100 200 500. Užívateľ, ktorý nie je klientom banky a chce poradiť sporiacim účtom, bude mať zobrazené číslo 100 300 600
2.
Predstavte si situáciu, kedy určitú funkčnosť programu budete chcieť sprístupniť len užívateľovi, ktorý pozná príslušné heslo. Napíšte program, ktorý na začiatku vyzve užívateľa k zadaniu užívateľského mena a hesla. Pokiaľ zadá užívateľské meno „admin“ a heslo „csharp“, program vypíše text určený pre administrátora. Pokiaľ zadá užívateľské meno „admin“ a nesprávne heslo, tak vypíše, že zadal neplatné administrátorské údaje. Pokiaľ zadá akúkoľvek inú kombináciu mena a hesla, program vypíše ľubovoľný iný text.